Základná škola v Trstenom pri Hornáde, tak ako ju poznáme dnes, začala svoju činnosť v roku 1934. Ale aj pred týmto rokom sa v obci mohli deti vzdelávať. Po vzniku Československa, v roku 1918, trstenské deti navštevovali dvojtriednu cirkevnú školu s vyučovacím jazykom slovenským. Až do zavedenia 8 – ročnej povinnej školskej dochádzky v šk. roku 1929 / 1930 bola v Trstenom aj 2-ročná nepovinná tzv. doplňujúca hospodárska škola. Začiatkom 30. rokov sa vyučovalo až na 3 zmeny. Novú budovu 8 – ročnej štátnej ľudovej školy v obci postavili v roku 1934. Už od svojho začiatku sa stretávala s rovnakými problémami ako všetky podobné dedinské školy. Išlo najmä o nedostatok financií a učiteľov.

Veľmi dôležitý zlom v jej histórii nastal 10. novembra 1939. V tento deň sa obec stala súčasťou Maďarska. Bol to dôsledok politického rozhodnutia európskych veľmocí, ktorý neskôr viedol k zániku Československa a vypuknutiu 2. svetovej vojny. Slovenská škola sa tak zo dňa na deň stala maďarskou. Keďže slovensko-maďarské vzťahy boli v tej dobe veľmi zlé, rozhodla sa budapeštianska vláda riešiť „slovenskú“ otázku radikálne. Takýto postup mal pre školu v Trstenom veľmi negatívne dôsledky. Boli vyzbierané všetky slovenské učebnice, slovenské knihy a slovenské pomôcky. Tieto žandári následne na školskom dvore nahádzali na kopu a spálili. Až do skončenia vojny (1945) sa v škole vyučovalo po maďarsky, čo malo za následok nízku úroveň vedomostí žiakov. Niektorí obyvatelia dediny sa s novým stavom nezmierili a vymohli si zriadenie slovenskej pobočky. Do tejto bolo však z rôznych dôvodov prihlásených len 38 žiakov, čo netvorilo ani štvrtinu školopovinných detí.

Po skončení vojny sa situácia opäť vrátila do niekdajších koľají. Postupne však začali vychádzať na povrch staro-nové problémy. Súviseli najmä s nedostatkom priestorov. V niektorých rokoch školu navštevovalo viac ako 230 žiakov. Keďže sa učilo iba v 5 triedach, muselo sa pristúpiť aj k popoludňajšiemu vyučovaniu. Napriek týmto skutočnostiam sa škola snažila plniť svoju činnosť čo najzodpovednejšie. Okrem bežných povinností sa organizovaním divadelných predstavení podieľala aj na rozvíjaní kultúrneho života obce.

Politické udalosti, ku ktorým došlo v roku 1948 mali opäť vplyv na fungovanie jedinej vzdelávacej inštitúcie v Trstenom pri Hornáde. S nástupom komunizmu v Československu sa do vyučovania a výchovných procesov začali pretláčať nové ideologické názory, ktoré sa na dlhú dobu stali trvalou súčasťou každej školy v ČSSR. Roku 1955 sa škola mení na osemročnú strednú školu a v roku 1960 sa z nej stáva deväťročná. Tieto zmeny boli dôsledkom celoštátnych reforiem v školstve.

Keďže najväčším a dlhotrvajúcim problémom bol nedostatok priestorov na vyučovanie, muselo sa pristúpiť k výstavbe novej budovy. V roku 1975 sa začala k starej budove pristavovať nová časť, a tak sa podarilo vyriešiť najväčší problém školy. Výstavba novej budovy sa podarila najmä vďaka ochote miestnych obyvateľov, ktorí sa pravidelne zúčastňovali stavebných prác a za to im patrí obrovská vďaka.